Jednej noci sa mi prisnil sen. So svojim pánom som po pobreží kráčal. Na temnom nebi sa premietali obrazy z môjho života.

Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku. Jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi. Keď sa mi zjavil posledný obraz,

pozrel som za seba na tie vyšliapané stopy a aké bolo moje prekvapenie!Vidím, že nejeden raz sa v piesku črtajú len jedny stupaje.

A bývalo to práve v tých najťažších a najsmutnejších obdobiach môjho života. Dlho mi to nedávalo pokoj, až som sa v rozpakoch,

k pánovi obrátil: „Pane, keď som sa rozhodol nasledovať Ťa, sľúbil si, že cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať. Ale videl som, že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života sa v piesku črtali len jedny šľapaje. Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotného, keď som Ťa najväčšmi potreboval.

On zašepkal: „Dieťa moje drahé, mám Ťa rád a nikdy Ťa samotného nenechám, nikdy, ani keď doľahne ťarcha života a osud Ťa bude skúšať. Tie jedny stopy, ktoré si videl, zostali práve z chvíľ, keď som Ťa niesol na svojich rukách”.


Dnes som si cítala v starom kruhu a nedalo mi,aby som ten príbeh nepreniesla aj sem...