VAŠE PŘÍBĚHY

k tématu V JEDNOM PYTLI aneb BOJ S PŘEDSUDKY  (zdroj: stejnojmenná diskuze na webu www.najdise.cz)

  

 

Emila

Zajímavé téma. Všechno je v pytli. Jsem narozená na Slovensku a žiju od dvou let v Čechách.České školy, česky mluvím, česky spím, jím...... a najednou někdo vymyslí rozdělení republiky. At´všichni narození od roku x táhnou ke svým, seberou si saky paky a jdou do svého pytle, nebo a´t požádají úřady a my (češi) usoudíme, jestli si je tu necháme či né. Řeknu Vám, že to byla opravdu hnusná zkušenost, přestože mi nehrozila spalovací komora.

 

 

bimbulka.j

setkala jsem se s odsouzením i tady na Najdi se. A to kvůli pravopisu. Mám slovenské školy, žiji tady v čechách již od mládí. Odsuzující se nezabyval ténatem a myšlenkou , posuzoval pravopis a vlastně mi hodil do pytle negramotů. NIC JSEM SI Z TOHO NĚDĚLALA, PÍŠI TO JSEM POUZE JAKO ŽIVOTNÍ PŘÍBĚH. JINAK JSEM TOHO NÁZORU, ŽE NIKDO ,NIKOHO NEMÁ PRÁVO POSUZOVAT ANI HODNOTIT. JE POTŘEBA SI UVĚDOMIT, ŽE KAŽDÁ DUŠE MÁ JINOU UROVEN REINKRANACE, VYVOJE, A TO SE PROJEVUJE I NA NÁZORECH LIDÍ NA RŮZNA TEMÁTA.Každy si musí projít tím čím má. Navíc posuzování, hodnocení patří mezi negativní energie.

 

 

Zornička

Asi pred rokom som sa ako vždy ponáhľala cez námestie u nás. Na terasách pred kaviarňami sedeli hostia popíjajúci kávičku, bezdomovci sa vyhrievali na lavičkách, ľudia sa hnali z práce alebo do práce alebo len tak prechádzali ..
Ja som urobila dlhý krok a takzvane mi nadletela pravá päta, čím som v plnej paráde treskla na zem ako vrece zemiakov avšak v polohe "šnúra" akú som si naposledy vyskúšala asi v tretej triede na telesnej výchove, jedna noha vpredu, druhá vzadu
Strašne ma to zabolelo a nemohla som vstať. Chvílku, boli to sekundy ale človeku sa to zdá večnosť som tam sedela rozcapená a bezmocná. Hned vedla stáli 3 paničky - úradníčky, ktoré začali híkať a so slovami chúdiatko a tak, krútili hlavami, z tých barov od tej kávy pozerali všetci, niektorí sa aj smiali, pár ludí prešlo okolo mňa ani nepohli brvou ..
Vtedy z lavičky vyskočila bezdomovkyňa, žena možno 35, vyzerajúca na 60, špinavá jak čert, smrdela, podla mňa mala niekolko promile v sebe, ale vyskočila jak srna, chytila ma pod paže a doslova dvihla hore, s tými špinavými rukami mi ešte oprášila koleno, lebo som ho mala celé rozbité, napravila kabelku a opýtala sa, "nie je vám nič" ?? A usmievajúc si znova sadla naspäť, k tým pár igelitkám a k ufúlaným kumpánom ..
Ja som bola v takom šoku, že som jej okrem ďakujem nedokázala ani nič iné povedať alebo niečo dať ..Ale ona o to ani nestála, už sa dávno bavila ďalej veselo na lavičke.
Múdre závery písať nebudem, čo som si z toho vzala a tak ..nech si každý urobí obraz sám, prečo to píšem.
V každom prípade, môj pohľad na bezdomovcov, zvlášť ženy je úplne iný ako do toho momentu.

 

 

libas

Příběh
Není můj osobní( televizní) ale hodně jsem nad ním přemýšlela ,protože jsem na něm zjistila jak moc naši svobodu omezují úřady.
Mladá rodina se rozhodla žít si po svým ,postavili si malej domeček bez vodovodu a elektřtiny.A chovali slepice ,kozy a ovce .Zaseli si i nějaký obilí
Zkrátka žili si jak v minulým století návrat k přírodě.Měli tři děti a ty neposílali do školy ale oba rodiče je vyučovali doma.
A tam ta úřední mašinérie začala. Od sociálních pracovníků po hygienu .....
A všechny ty úřady se snažily tu mladou rodinu nacpat do stejnýho pytle jako nás ostatní (chtěli aby měli vodovod ,studna nestačila .Chtěli je elektrifikovat,pojistit atd.)
A přitom oni si tam podle mě žili dost spokojeně a ti rodiče byli vzdělaní a svéprávní.

 

 

mitea
Vzdy som mala známych medzi Rómami,medzi bezdomovcami,porozprávala som sa aj zo smetiarom,s ludmi,co vysli z väzenia,chudobnými,ci bohatými atd.atd.
Nikdy som s tým nemala problém a preto sa mi k tejto téme nechce písat osobné zázitky...
Zijem v cudzine medzi cudzincami roznych národností a vierovyznaní a mám medzi nimi vela priatelov.Nikdy mi to nerobilo problém,príst a prijat,porozprávat sa,pomoct...
Mna mrzí,ze sú ludia zaslepení,hádzu do pytla na smeti ludí a i celé národy ,bez hlbokého zamyslenia a pochopenia..
Predsudky..Nepochopenie jednoty..Ludskost
...existujú stále ludia,ktori veria tomu, ze ich spája príslusnost k "narodu" viac,ako v Bohu..
"Národ" je len urcité spolocenstvo jedincov, ktorí majú spolocný jazyk,obývajú urcitý priestor,územie,vyznávajú spolocné kulturné tradície...Mnohé národy si myslia,ze sú lepsie ako tie ostatné...vidím to aj tu v Rakúsku..
Vymedzovanie sa z celku....
Aké predsudky má jednotlivec,má aj celý národ...
Nakoniec tu aj tak zistujeme,ze mozme zit spolu a navzájom sa akceptovat ,ze mozme vsetci vsetko zdielat spolocne aj tie tradície atd......co tiez pozorujem tu vonku,ze to IDE..
Spája nás podstata.

 

 

Zornička

aj ja som žila "na Západe" a poviem ti, že nemohla som to vydržať
Ja som tam cítila to povyšovanie, to škatulkovanie, to hádzanie do pytla ešte oveľa viac ako doma. Okrem toho som videla strašne veľa faloše, príliš veľký dôraz na to materiálno, peniaze boli alfou a omegou v živote niektorých
Včerajší večer som strávila s kamarátkou, ktorá má za muža Araba..Hoci ja osobne sa snažím predsudkom vyhýbať, len som sa utvrdila, že "ja by som to tak nemohla"
Majú peňazí tolko, že ich môže vidlami prehadzovať..Ale muž v Paríži, ona na Slovensku, chlapec študuje vo Viedni a dcéra s nimi nekomunikuje, lebo sa naštvala že jej nedovolili od 18 rokov žiť s frajerom a financovať ju
Odhliadnuc od predsudkov k ich viere, že by som nemohla žiť taký život som si kládla otázku
Je toto rodina akú by som ja chcela mať?
Som taká zadubená sedliačka a neviem čo je moderné, alebo sú tie hodnoty čo ja uznávam iné?
Mám právo si namýšlať, že môj život je lepší a hodnotnejší?
Tolko veľa otázok mi dal len včerajší večer, že mám hlavu ako melón
A predsudky a pytlovanie sú v tomto myslím takisto..

 

 

mitea

Vela ludí skatulkuje...Ja som konstatovala,ale nehádzala vsetkých do jedného pytla...Ked som prisla,Rakúsania sa mi zdali suchí,ako bez citu.Turci agresívni ,Juhoslovania primitívni...atd.atd.To bolo povrchné poznanie,uvedomenie si rozdielností...
To bolo na zaciatku...
Ked som sa naucila lepsie rec,zistila som,ze Rakúsania majú svoj humor,svoje starosti a bolesti,ako my,len ich neprezentujú tak otvorene,ako slovenský národ.Turci sú okrem svojej zivocísnosti velmi rodinne zalozený národ a máme sa co od nich ucit..Juhoslovania sú velmi pracovitý národ a cistotný...atd.atd. Az rokmi som spoznávala plusy i mínusy...Neviem,ako dlho si zila na západe a aké príbehy si zazila.Toto sú len moje poznatky.Kazdý máme iné...Susedka z Iránu je moja najlepsia kamarátka a dalsia je madarka,ceska,slovenka atd...kolko múdrosti som sa naucila,nestacil by mi papier...Som tu uz pomaly 15 rokov,národností som spoznala neúrekom ...
Zistila som,ze to ludské,tú podstatu máme spolocnú...rozdelujú nás len tradície a viera.
Ani muslimovia,nie sú úplne muslimami,ani krestania nie sú úplne krestanmi atd..Vsetky národy majú svoje plusy a mínusy...ale nepytlujem,cize neodsudzujem...mám len suflíky,kde sú priatelia,známi,kolegovia atd...ale to je iné...
Vela krát v zivote mi prislo,ze mi pomohol clovek,úplne inej viery a národnosti,otvorili sa mi,pozývajú ma do svojich domácností.
S tou Iráncankou slávim druhý krát Vianoce.Jedávam s nimi na zemi...Jem ryzu a sisu,fajcím vodnú fajku a cítim tú ich rodinnú súdrznost,ich lásku...
Co sa týka rodiny toho tvojho araba a slovenky,je to vec individuálna.
Tu zije jeden lekár Arab zo Slovenkou a je to v pohode.
Skor si myslím,ze to zálezí od potencionálu kazdého cloveka, prisposobivosti, tolerancie...

 

 

Zornička

Nechcem tu zamorit debatu mojimi cestopismi, a sledovaním ľudí, bolo by toho na román..Ale píšeš to tak ako to vnímam a cítim aj ja
Myslela som to tak, že som tam ("na Západe)" zažila ešte oveľa viac škatuľkovania a strašlivého rozdeľovania práve z ich strany nie z mojej ..Tolkých predsudkov a odsudzovania a preferovania jedného a zatracovania druhého som ja pravdupovediac nečakala ..
Mám veĺa priateľov, ktorí žijú už 40 rokov vonku a nemôžu sa s tým zmierť. Ja som práveže bola častokrát za vadnú, lebo mne nevadil nikto, a hoci si vyberám svojich ľudí veľmi "pečlivo", dokážem sa baviť a otvoriť svoje dvierka ako sa povie každému, otázka je, kto ma potom zaujme ..
Raz som sa v parku hrala s dievčaťom a maminou čo mala tú červenú bodku na čele, nejaká Srí Lanka alebo tak ..keby si videla aké sme boli "čudné" pre niektorých ..
Mala som známeho, čo sa dal preoperovať na ženu - dodnes si píšeme. Keby si zas videla ako on trpel. Bola som jedna z pár ľudí, ktorí ho nezavrhli. My sa naivne domnievame, že na Západe je všetko možné, nikto si nikoho nevšíma - nie je to tak.Píšem o jednom z najvyspelejších štátov sveta. Tohto človeka odsúdili za to všetci vrátane bývalej ženy, vlastných dospelých synov, kolegov, susedov. Proste bol pre nich čudný a prerušili s ním kontakt.
Čo sa týka Juhoslovanov. Kamarátila som sa s Chorvátkou, ktorá mala muža Srba - nikto ich nechápal a všetci ich za chrbtom ohovárali a posudzovali, lebo to boli kontroverzné národy (ako keby oni pred vojnou rozmýšlali o vzájomnej politickej nenávisti)
Pre mňa to boli nepochopitelné momenty.
U mňa zas nechápali, ako môžem byť pomerne vzdelaná a normálna, často oproti nim vyspelejšia (chválim sa, ale bohužial) Tak sa ma z potreby potvrdiť si svoju dôležitosť jeden opýtal, či máme doma televízor ..
Tie zážitky však boli samozrejme aj pozitívne ano, aby som sa nezvrhla v plačku. Veľmi ma prekvapil jeden mládenec z Kosova, bol a ako správny muslim všetko dodržiaval, ale to bol jeden "správny" človek ako sa povie, častokrát sú títo ludia spájaní s mafiou a s tými politickými problémami, takže pri styku s nimi človeku začne blikať červená kontrolka, ale nemusí to tak byť.
Nechcem nikoho uraziť ani zarypávať do inej témy, ale u mňa napríklad najhoršie vychádzali českí a slovenskí emigranti, ktorí odišli niekedy v 60tych rokoch a ešte stále po 40tich rokoch si mysleli, že tu vládne chudoba, komunistické maniere, že stojíme na banány a že oni sú tí vyvolení a niečo viac, lebo oni mali tú odvahu utiecť a zažiť čo je dobré..Tu som sa stretla s takým škatulkovaním, predsudkami a odsudzovaním, že sa to nedá opísať. Tí ľudia žili stále v tej predstave, že sa u nás nič nezmenilo a všetko z ČR a SR je proste zlé.
Výsledok bol taký, že som si aj ja vytvorila pytel "emigranti" a pri zmienke o nich mi svieti nie že červená kontrolka, ale ešte aj húka siréna ..
A škoda, lebo aj medzi nimi sa nájde práve toľko skvelých ľudí ako horších..
Ale tak tie škatulky a pytle vznikajú, ako sa to tu na začiatku spomínalo. Jedno negatívne sa nabaľuje na druhé a už to ide ..

 

 

Rachel 5

predsudky voci ludom,ktori sa "inak" obliekaju aneb iny styling ako ta bezna masa
ci uz farba-hlavne cierna,sminky,tetovanie,ina farba vlasov,ci uces, nechat ich takych,aki su a nerobit im problemy,ked si hladaju pracu,ci problemy doma alebo odcudzovanie na ulici
to je moje prianie

 

diskusní téma: VAŠE PŘÍBĚHY

Nebyly nalezeny žádné příspěvky.

Přidat nový příspěvek